Zdroj: archív Aleš Tvrdý
Cestovanie svetom s Alešom z Photo & Traveling
Spolu s Alešom Tvrdým sme sa rozprávali o obyčajných aj neobyčajných zážitkoch z cestovania, o tom ako sa dá živiť koníčkom a ako môže každý cestovať lacno!
Prečo cestuješ? Skús odpovedať v jednej vete
Hmm, cestovanie ma naplňa, robím ma šťastným a viac skúseným človekom.
No páni, a ako si sa k tomu dostal?
Ako malý som chodieval na hádzanú, čiže keď sme chodievali na zápasy tak som sa cestou na zápas pozeral jednou stranou, cestou zo zápasu na druhú stranu a vždy ma zaujímalo, že čo je ďalej. To prerástlo do toho, že som sa občas niekde vybral sám, či s kamarátmi, ale stále bola v mojej mysli otázka čo je ďalej. Nebolo to plánované, že by som si k tomu ráno sadol a dumal, čo idem robiť, ale prišlo to tak postupne, intuitívne a samo od seba.
Keď vravíš, že nevieš, kedy to začalo, spomenieš si na svoju prvú cestu?
Na to si spomínam veľmi dobre. Kúpil som si lacnú letenku do Paríža. Bola to lacná letenka. Najprv som si vravel, že ak to lietadlo nespadne tak to je fajn a potom druhý úspech bude ak ma v tom Paríži nezabijú. Veď svet je nebezpečný, všade sú zlí ľudia, všetci tam na mňa čakajú aby ma zarezali, apod… Takže keď sa odtiaľ vrátim, potom uvidím. Prežil som a vrátil sa odtiaľ so skvelými zážitkami a myšlienkou, že cestovať nemusí byť drahé. Už vtedy som vedel, že sa nezastavím.
Čo bola pre teba tá jedna vec, ktorú si musel prekonať pred tým, než si začal cestovať?
To je zaujímavá myšlienka. Ja som sa na cesty vždy tešil. Už od momentu, čo prišla prvá myšlienka som bol nažhavený a urobil som všetko preto, aby som na tú ďalšiu cestu išiel. Vždycky som sa niečoho bál, prirodzene by si mal mať rešpekt pred neznámym, ale nadšenie a eufória s adrenalínom boli oveľa silnejšie, než tie obavy.
A spomenieš si na príhodu, kedy si sa cítil veľmi nepríjemne, či v diskomforte?
Jedna z nich bola, keď som zažil v paneláku na Taiwane zemetrasenie. Bola noc a ja som sa zobudil na to, že spadol pohár. Napadlo mi, že to možno bude nešikovný zlodej a tak som vyskočil na nohy. Úprimne neviem, čo by som robil, keby tam naozaj bol, ale aj tak som si veril. Pri zemetrasení platí, že čím si vyššie, tým je to horšie a ja som býval na 10 poschodí. Otrasy ma hodili spať do postele a až potom som si všimol, že sa lustre a iné veci okolo mňa triasli. Nič sa mi nestalo, ale budova vedľa nás spadla. Mali sme naozaj šťastie.
Predpokladám, že tam by si sa nevrátil. Na druhej strane, do ktorej krajiny by si sa vrátil kedykoľvek?
Keby ma niekto zavolá tak sa veľmi rád vrátim do Japonska, Bolívie a Namíbie. Tieto tri krajiny boli úplne iné, než ostatné, čo som v živote videl. Krajiny majú toho veľa podobného, ale tieto nie. V Japonsku sa mi páči mix, ktorý nie je asi nikde na svete – máš tam super moderné budovy a potom staré domčeky, ktoré máš pocit, že každú sekundu spadnú, všetko tam na sekundu presne funguje, je tam skvelá príroda a vynikajúce jedlo. Je to dokonale riadený chaos, ktorý si vo výsledku ani nevšimneš. Namíbia má jedinečnú prírodu – krajina má veľmi nízky svetelný smog, takže v noci vidíš krásnu oblohu plnú hviezd. Zem je inak sfarbená a do toho ti tam behajú slony a iné zvery. A v Bolívii sa mi páčila tá príroda. Krajina je vysoko položená, má približne 2000 metrov nad morom, takže aj ten život tam je úplne iný.
Ako asi vieš, ja som veľmi horský tip. Ako to máš ty? Považuješ sa za mestského, či horského?
Zo všetkého niečo. Nemám rád stereotyp. Niekedy sa motám po mestách, inokedy len po horách. Jediné, čo ma fakt neláka sú tzv. shoppingové cesty, kedy by som sa vybral do cudzej krajiny nakupovať. Som veľmi zvedavý človek a zaujíma ma ako ľudia žijú. Páči sa mi aj ruch veľkomesta, aj majestátnosť hôr a aj pokoj vidieku. Väčšinou pred výletom pozerám videá, články a hľadám fotografie zo zaujímavých miest a potom sa tam vyberiem, keďže to chcem vidieť na vlastné oči.
Aké tipy by si dal ľuďom, ktorí chcú cestovať viac?
Podľa mňa na to neexistuje univerzálna rada. Myslím si, že ak niekto už len premýšľa o tom cestovať, alebo napríklad, že chce byť kuchár tak to už je prvý impulz, že toto by mohla byť tá správna cesta. Ak sa tento náš človek nevie k cestovaniu dotlačiť, napriek tomu, že ho to láka, tak by to určite mal skúsiť. Nemusí ísť na prvú cestu hneď loviť polárne medvede na severný pól, ale bohate stačí ak ide niekde na Slovensku. Nech si sadne na vlak a ide pozrieť iný kraj. Pomotá sa tam a keď sa vráti zistí, či ho to naplnilo a cíti sa šťastný, alebo si povie, že toto nie je pre neho. V druhom prípade vie opäť nabudúce skúsiť niečo iné!
Veľmi ti ďakujem za inšpiráciu aj tipy. Chcem sa ešte spýtať na financie na cestách. Ako s nimi pracuješ?
Je to o tom, za čo si ochotný platiť. Neexistuje cesta, za ktorú nezaplatíš nič a túto otázku si musí položiť každý. Niekto je ochotný zaplatiť 300 eur za tenisky, čo by som ja nikdy nedal, lebo za tú cenu si viem zaplatiť letenku. Cestovanie sa v posledných desaťročiach stalo mimoriadne dostupným ale je pochopiteľné, že spoločnosti stále musia generovať zisk. Ak si niekto zaplatí za 5 hviezdičkový hotel, je to v pohode a rovnako tak je v pohode, ak niekto prespí v nocľahárni a potom si za ušetrené peniaze kúpi zážitok cez deň. Chápem, že každý má iný režim a ľudia, ktorý majú po dlhom čase práci v kancelárii dovolenku, tak jednoducho potrebujú oddych na pláži. Každý by sa mal pri plánovaní cesty zamyslieť čo chce zažiť, čo má pre neho najväčšiu prioritu a prečo tam ide.
Väčšinou to máš tak, že môžeš ušetriť čas alebo peniaze. Ak máš flexibilný čas, môžeš čakať na letenky, ktoré sú na špecifický dátum a v tom dátume majú úžasnú cenu. Na druhej strane, človek s fixnou pracovnou dobou takúto možnosť nemá. V druhom rade to je ubytovanie. Mne bohate stačí hostel s posteľou, kde prídem, vyspím sa a ráno idem do terénu. A v treťom rade ide práve o stravu. Tieto tri veci sú kategórie, na ktorých sa dá veľmi ušetriť a zároveň veľmi minúť.
Povedz o nás ďalším horalom 🙂
Mohlo by ťa zaujať:
